Dnes som volala s mojim sefom v praci a medzi recou mi vravi, ze on odchadza viest ine oddelenie hned, ked sa ja vratim a ze "rozhodli", ze po navrate preberiem jeho poziciu. Ja tu sedim a pozeram na moje male 5 tyzdnove babatko a ja vobec neviem, ci to este chcem. Ano planovali sme to, ked ma do tej prace prijimali, ale v casovom horizonte "raz". Dlha pracovna doba, sluzobky v zahranici (vratane Ciny) trvajuce aj tyzden-dva-tri niekolko krat rocne. Prijde mi to tak nevhodny cas na taketo povysenie :( Muz mi vravi, ze mam byt rada, ze so mnou takto rataju napriek materskej, ale ja mam v ruke malickeho a je mi smutno, ze ho uvidim tak malo po tom roku, ci vobec bude vediet, kto mu je mama a kto opatrovatelka :( Na muza sa viem sto percent spolahnut, o deti sa postara, sme si to po rokoch vymenili. Len ci to ja chcem takto, ze nebudem takmer vobec s nimi. Sorry za vylev, mam tak zmiesane pocity :(